Analytické jednotky sa často opierajú o existujúce empirické zistenia v danej problematike pri tvorbe vhodných odporúčaní. Avšak množstvo empirických dôkazov býva niekedy príliš veľké na to, aby sa dalo adekvátne spracovať a to najmä vďaka exponenciálnemu rastu vo výskume sociálnych politík (Malange, 2015). Rast počtu výstupov v empirickom výskume má za dôsledok, že integrovanie výsledkov pre vyvodenie jasného záveru sa stalo takmer nemožným (Malange, 2015; Dawes a Sampson, 2003; Ringquist a Anderson, 2013). Nie je neobvyklé, že zatiaľ čo jedna skupina analytikov nájde významný efekt sociálnych intervencií, iná skupina ho v porovnateľnej štúdií nenájde (Malange, 2015). V takom prípade je náročné kvalitatívne zhrnúť protichodné výsledky a vyvodiť jeden záver. Táto tendencia je badateľná aj pri analýze aktívnych opatrení trhu práce (AOTP), keďže ich efektivita záleží na mnohých externých faktoroch (Karasová et al., 2019) a teda výsledky jednotlivých štúdií si môžu aj protirečiť. Mnohí odborníci (Murad et al., 2014; Ried, 2006) preto navrhujú využitie meta-analýzy ako štatistického nástroja, ktorý z veľkého množstva empirických štúdii dokáže vydestilovať jednotný efekt sledovanej intervencie (Borenstein et al., 2009; Glass, 1976). Meta-analýzy svojou podstatou zväčšujú veľkosť vzorky, a teda aj silu, s ktorou môžeme pozorovať žiadané efekty kombináciou primárnych štúdií, z ktorých je možné vyvodzovať presnejšie závery ohľadom skúmaných efektov. V tomto prípade naozaj platí, že viac je viac.

VYHODNOCOVANIE AOTP

Vyhodnocovanie úspešnosti verejných politík je obzvlášť relevantné v kontexte trhu práce, keďže životný štandard mnohých ľudí je priamo naviazaný na aktivity úradov práce. Niektoré vyhodnotenia AOTP na Slovensku poukazujú na to, že kapacitné limity efektívnych AOTP sú jedným z dôvodov prečo sa niektorí uchádzači o zamestnanie (UoZ) neuplatňujú na trhu práce (Štefánik, 2018). Domáca literatúra zároveň odhaľuje, že miera úspešnosti daného AOTP závisí od osobných charakteristík uchádzača o zamestnanie (Petráš, 2018). Ak teda chceme pri danom rozpočte maximalizovať efektivitu AOTP, je potrebné poznať dopad programu na vybrané sociálno-demografické podskupiny obyvateľstva.

Komplexnosť vzťahov medzi rôznymi typmi programov a osobnými charakteristikami UoZ však robí analýzu všetkých AOTP z priamych domácich dát zdĺhavou záležitosťou. Preto má zmysel využiť meta-analýzu ako „skratku“ k relevantným výsledkom, ktoré môžu byť všeobecne uplatniteľné. Americký pedagogický psychológ Gene V. Glass ju predstavil v roku 1976 ako metódu štatistického kombinovania výsledkov viacerých štúdií s cieľom dospieť ku kvantitatívnemu záveru o súbore literatúry (Glass, 1976). Meta-analýza vyvodzuje závery zo vzorky štúdií na rozdiel od primárnych a sekundárnych analýz, ktoré vyvodzujú závery z empirických pozorovaní zozbieraných v teréne (Card, 2012), pričom analyzuje jednotlivé výsledky vo forme veľkosti efektov (effect sizes). Vďaka transparentnému protokolu zahrnutej literatúry a využitia matematických a štatistických metód je objektívnejšia a menej ovplyvnená osobným pohľadom autorov než obvyklé naratívne metódy (Card, 2012). Príklad aktuálnej meta-analýzy, zameranej na oblasť výskumu AOTP je publikácia od Card, Kluve a Weber (2018), v ktorej sú zahrnuté výstupy z viac ako 200 štúdií, pričom výsledný efekt stratifikujú podľa typu programu, sociálno-demografickej skupiny UoZ a časového horizontu. Ringquist a Anderson (2013) uvádzajú spôsoby, ktorými môže meta-analýza prispieť k porozumeniu efektov sociálnych intervencií ako napr. aktívnych opatrení trhu práce. Individuálne štúdie skúmajú AOTP v úzkom kontexte danej krajiny. Integráciou ich kvantitatívnych záverov sme schopní nadobudnúť predstavu o rozsahu celkovej úspešnosti konkrétneho AOTP naprieč krajinami EÚ. Meta-analýza môže taktiež pomôcť pri hodnotení výsledkov rôznych programov pre rôzne sociálno-demografické skupiny. Zatiaľ čo jednotlivé štúdie môžu byť obmedzené na niekoľko výsledkov alebo na geografické oblasti, meta-analýza môže poskytnúť zhrnutie rôznych programov z viacerých oblastí. (Ringquist a Anderson, 2013)

Ďalším benefitom, ktorý robí meta-analýzu ideálnou metódou aj pre vyhodnotenie AOTP, je možnosť vyhodnotenia projektov, ktoré v krajine neexistujú, ale sú implementované v zahraničí. Napríklad programy pre zvýšenie akademického stupňa vzdelania UoZ (Albrecht, van den Berg a Vorman, 2005) sa javia ako efektívnejšie oproti niektorým alternatívam, a mohli by doplniť už existujúce opatrenia, ktoré sú zamerané na vzdelávanie. Podobné zistenia môžu byť dôležité keďže Slovensko má jeden z najvyšších podielov dlhodobo nezamestnaných UoZ, pričom veľkú časť z nich tvoria občania s nízkym vzdelaním. Programy verejného zamestnávania ponúkajúce pozície pre nízkokvalifikovaných z radov dlhodobo nezamestnaných UoZ majú pritom podľa väčšiny literatúry negatívny vplyv na zamestnateľnosť UoZ (Štefánik et al., 2018; Card, Kluve, Weber, 2018; Vooren et al. 2019).  Prostredníctvom meta-analýzy sa teda dajú identifikovať globálne úspešné programy AOTP, ktoré by mohli pomôcť aj rizikovým skupinám UoZ na Slovensku.

Meta-analýza je štatistický nástroj, ktorý sa využíva pre zhrnutie a vyhodnotenie výsledkov veľkého množstva jednotlivých štúdií na základe zistených efektov a štatistickej sily. Má veľký potenciál v oblasti sociálnych vied, najmä v prípadoch, kedy jednotlivé štúdie ponúkajú nekonzistentné výsledky, ako napríklad v prípade vyhodnocovania rôznych typov AOTP pre jednotlivé skupiny uchádzačov o zamestnanie.

Referencie

Albrecht, J., Van den Berg, G. J., & Vorman, S. (2005). The knowledge lift: The Swedish adult education program that aimed to eliminate low worker skill levels.

Borenstein, M., Hedges, L. V., Higgins, J. P., & Rothstein, H. R. (2011). Introduction to meta-analysis. John Wiley & Sons.

Card, N. A. (2012). Applied meta-analysis for social science research. Guilford Publications.

Card, D., Kluve, J., & Weber, A. (2018). What works? A meta analysis of recent active labor market program evaluations. Journal of the European Economic Association, 16(3), 894-931.

Davis, J., Mengersen, K., Bennett, S., & Mazerolle, L. (2014). Viewing systematic reviews and meta-analysis in social research through different lenses. SpringerPlus, 3(1), 511.

Dawes, M., & Sampson, U. (2003). Knowledge management in clinical practice: a systematic review of information seeking behavior in physicians. International journal of medical informatics, 71(1), 9-15.

Petráš, J. (2018, November). Kto chce žať, musí siať; analýza čistých efektov opatrenia REPAS (No. 03/2018). Inštitút sociálnej politiky. https://institutsocialnejpolitiky.gov.sk/wp-content/uploads/2020/08/kto_chce_zat_musi_siat.pdf

Karasová, K., Balaž, V., & Polačková, Z. (2019). Efficiency of the Active Labour Market Policies: Evidence from the Slovak Republic1. Ekonomicky Casopis, 67(1), 11-32.

Keep updated – searching the literature on COVID-19. (08-09-20). Karolinska Institutet. https://www.kib.ki.se/en/search-evaluate/keep-updated-searching-literature-covid-19

Ried, K. (2006). Interpreting and understanding meta-analysis graphs: a practical guide.

Ringquist, E. & Anderson, M. (2013). Meta-analysis for public management and policy. John Wiley & Sons.

Štefánik, M., Karasová, K., & Studená, I. (2020). Can supporting workplace insertions of unemployed recent graduates improve their long-term employability?. Empirica, 47(2), 245-265.

Štefánik, M. (2008) Different Early Career Workplace Experience – Different Future Employment Changes; Evaluating Three Programs Supporting Workplace Insertions Available to Young Job Seekers in Slovakia. Ekonomický ústav SAV Working papers 100.

Malange, R. (2015). An Introduction to Systematic Reviews that Include Meta-analyses for Policy Makers and Analysts. Agenda Política, 3(2), 131-155.

META-ANALYSIS (Social Science). (n.d.). What-When-How. http://what-when-how.com/social-sciences/meta-analysis-social-science/

Murad, M. H., Montori, V. M., Ioannidis, J. P., Jaeschke, R., Devereaux, P. J., Prasad, K., … & Meade, M. O. (2014). How to read a systematic review and meta-analysis and apply the results to patient care: users’ guides to the medical literature. Jama, 312(2), 171-179.

Strengths and Limitations of Meta-Analysis. (2019). The Korean Journal of Medicine. https://ekjm.org/journal/view.php?number=25636#b3-kjm-94-5-391

Vooren, M., Haelermans, C., Groot, W., & Maassen van den Brink, H. (2019). The effectiveness of active labor market policies: a meta‐analysis. Journal of Economic Surveys, 33(1), 125-149.

Leave a Reply

List